BENEFITY
- Toskánsko ako harmonický kraj vína, mora a umeleckých
skvostov
- mnohotvárne pláže Ligurského a Tyrhénskeho mora na celom
pobreží Toskánska
- neopakovateľná krajina toskánskeho vnútrozemia, kde sa zastavil
čas
- stredoveké vidiecke statky s nedoviditeľnými zvlnenými
vinicami
- historické mestá s množstvom pamiatok svetového významu
- Florencia, kolíska talianskej renesancie lákajúca státisíce
turistov
- svetoznáma šikmá veža na Campo dei Miracoli (námestia Zázrakov)
v Pise
- legendárna Siena s námestím Piazza del Campo v tvare
lastúry
- unikátne stredoveké mestečká, ako Boccacciovo Certaldo či San
Gimignano
- početné rodinné farmy s chutnými vínami, syrmi a ďalšími
lokálnymi produktami vo vnútrozemí, na pobreží naopak vynikajúce
ryby a ďalšie dary mora
Toscana - harmonický kraj vína, mora a umeleckých skvostov
Taliansky región Toscana (Toskánsko) je kraj
preslávený umeleckými skvostami, unikátnou históriou, lahodným
vínom, vysokou gastronómiou a nesmierne pôsobivými krajinnými
scenériami. Mestá plné renesančných pokladov boli často založené už
v etruských alebo rímskych dobách, prekrásne paláce svedčia o
nesmiernom bohatstve tohto kraja, stredoveké radnice potom ukazujú
na tunajšiu pradávnu tradíciu demokracie a samosprávy. Renesancia
ako kultúrny a historický smer vznikla na konci 14. storočia práve
v Toskánsku, menovite vo Florencii, v duchu návratu k antickým
umeleckým a humanistickým tradíciám, čím predznamenala koniec
obdobia stredoveku a nástup novoveku.
Florencia - v kolíske talianskej renesancie
Nikto z tých, ktorí zavítajú do tohto kraja, by nemal vynechať
miesto zrodu renesancie ako historického fenoménu a míľniku, a
navštíviť preto metropolu Toskánska Florenciu (Firenze), dodnes
lákajúcu státisíce turistov svojou galériou Uffizi s najväčšou
kolekciou talianskeho renesančného umenia, pôvabným mostom Ponte
Vecchio cez rieku Arno s obchodíkmi zlatníkov, dómom s
baptistériom, gotickým kostolom Santa Croce, sochami Michelangela
alebo Celliniho a ďalšími pamiatkami svetového významu.
Na toskánskom vidieku - návrat proti prúdu stáročí
Ochutnajte však aj malebný toskánsky vidiek so stredovekými
statkami s nedozernými vinicami (najznámejšie sú červené vína
Chianti a Brunello di Montalcino, z bielych potom Vernaccia di San
Gimignano) a snažte sa precítiť atmosféru unikátnych malých
stredovekých mestečiek, ako je potrebné Boccacciovo Certaldo alebo
San Gimignano, ježiaci sa do ďaleka hranatými vežami tamojších
stredovekých palácov. Málokde v Európe je agroturistika tak
atraktívna ako práve v Toskánsku - ocitnete sa tak na niektorom z
mnohých tunajších statkov, odkiaľ niet na obzore možné uvidieť
žiadny výdobytok našej civilizácie, ľahko prepadnete ilúzii
cestovania späť časom.
Toskánsko je zároveň krajom nesmierne
geograficky členitým, veď pod vrcholkami Apenín neďaleko od
Florencie sa až do apríla lyžuje, zatiaľ čo na len hodinu jazdy
vzdialenom pobreží Tyrhénskeho mora sa dá už v rovnakom čase
oddávať slneniu v teplých slnečných lúčoch pod palmami.
Nesklame Vás žiadne z toskánskych miest
Pokiaľ Vás návšteva Toskánska naladí k jeho hlbšiemu
preskúmavaniu, potom vedzte, že celý kraj je jedinečnou pokladnicou
architektonických a umeleckých skvostov, či už návštevou mesta
Lucca s historickým centrom ohraničeným starovekými hradbami, Pisu,
ktoré dokázala v stredoveku využiť ciest do zámoria k obohateniu
ako mestskej pokladnice, tak aj architektúry, čoho dokladom sú
stavby v centre mesta, z ktorých najznámejšia je určite Šikmá veža
na Campo dei Miracoli (námestí Zázrakov), Arezzo, patriaci k
najbohatším toskánskym mestám, Sienu s námestím Piazza del Campo v
tvare lastúry, radiacej sa k najkrajším renesančným námestím v
Európe, Pistoia, Volterra, Montecatini a nespočetné množstvo
ďalších. U toskánskych miest platí, že každé znamená zároveň
svetový pojem. Toskánsko je oživené históriou a zároveň reklama na
krásu a harmóniu, ktorá je tu však všadeprítomnou realitou každého
všedného dňa.
Dejiny plné zvratov a drámy
V staroveku bolo územie dnešného Toskánska osídlené umelecky
založenými Etruskami (latinsky Tusci), ktorí vytvorili vyspelú
civilizáciu, a nazývalo sa Etruria. Etrúrie však nebol zjednotený
štát, ale iba konfederácia miest. Vrchol moci dosiahla v 6. storočí
p.n.l., kedy ovládala veľkú časť severnej a strednej časti
Talianska (vrátane Ríma) a tiež Kampánii s centrom Neapolis.
Súperili s Grékmi a Kartágincami, nakoniec boli ovládnutí Rímom,
ktorý sami založili, po vpádoch Keltov v 5. - 6. storočí p.n.l.
Následne sa toto územie dostalo pod vládu ostrogótskej,
Byzantskej a Longobardskej ríši. Za ich vlády sa Toskánsko rozpadlo
na niekoľko vojvodstiev a domén. Po páde langobardského kráľovstva
v roku 774 tu Karol Veľký vytvoril markgrófstva Toskana s centrom v
Lucce, ktorá bola súčasťou Talianskeho kráľovstva.
V rokoch 1027-31 pričlenil Toskánsko ku svojim územím
najmocnejší muž vtedajšieho Talianska, markgróf Bonifác II.
Taliansky, gróf z Modeny, Reggia, Mantovy a Ferrary, z rodu grófov
z Canossa. Po smrti markogrófky Matildy v roku 1115 si nárokoval
územie Cirkevný štát, čo viedlo k súpereniu priaznivcov cisára a
pápeža. Avšak počas 12. storočia dosiahli nezávislosti veľké
mestské obce (Florencia, Lucca, Arezzo, Pisa, Siena, Pistoia i.) A
celé územie si rozdelili.
Postupne získala najväčšiu moc Florencia, v ktorej vládol rod
Medici, ktorý počas 14. a 15. storočia opanoval väčšinu územia
Toskánska. Mestská republika sa za vlády rodu Mediciovcov premenila
na toskánske vojvodstvo (1531), ktoré sa neskôr stalo
veľkovojvodstvom (1569). V dobách republiky a predovšetkým za
Mediciovcov došlo k veľkému kultúrnemu rozkvetu mesta. V 15.
storočí sa Florencia stala kolískou renesancie a významným
kultúrnym centrom severnej časti Talianska. Medicejci vládli v
toskánskom veľkovojvodstve až do vymretia rodu po meči roka
1737.
Roku 1865 sa Florencia stala hlavným mestom Talianska (a
toskánsky dialekt sa stal spisovnou formou taliančiny, jazyka
novovzniknutého Talianskeho kráľovstva), avšak roku 1871 bola
metropola presunutá do Ríma.
Na konci II. svetovej vojny roku 1944 ustupujúce nemecká vojská
zničili všetky florentské mosty s výnimkou Ponte Vecchio. V roku
1966 Florenciu postihli ničivé záplavy. Od roku 1982 je historické
centrum Florencia zapísané na Zozname svetového dedičstva
UNESCO.
More a pláže
Pláže na pobreží Ligurského a Tyrhénskeho mora (hranicou oboch
morí je prístav Piombino, odkiaľ odplávajú trajekty na ostrov Elba)
v regióneToskánsko sú veľmi mnohotvárne. Obecne je však možné
konštatovať, že Toskánsko je bohaté na nádherné pláže, po celej
dĺžke jeho pobrežia sú prevažne piesočnatého charakteru. Ich veľkou
výhodou je mierny sklon do mora, čo činí túto oblasť vhodnú i pre
rodiny s deťmi a neplavcov, absentujú tu akékoľvek riziká.
Strediská disponujú platenými plážami, ktoré poskytujú celú radu
služieb, a i voľnými plážami, bezplatnými, bez akéhokoľvek servisu.
Milovníci skalnatého pobrežia budú najspokojnejší na členitom
poloostrove Monte Argentario. Celkom 18 pláží na pevninskom pobreží
Toskánska bolo ocenených Modrou vlajkou, čo je druhý najvyšší počet
z talianskych regiónov. Sú to Carrara, Massa, Forte dei Marmi,
Camaiore, Viareggio, Pietrasanta, Pisa, Livorno, Rosignano
Marittimo, Cecina, Bibbona, Castagneto Carducci, San Vincenzo,
Piombino, Follonica, Castiglione della Pescaia a Grosseto.
Pre tých, ktorí si chcú zobrať na dovolenku svojho štvornohého
maznáčika, je Toskánsko ideálnou destináciou. Nájdete tu celkom
52 pláží prístupných psom. Najznámejšie "dog friendly beaches"
sú v strediskách Marina di Bibbona a Cecina.
|